Foto: Samo Telúch v archíve Klubu priateľov Dukly | Text pod foto: Žiadna, ani futbalová bolesť sa neznáša horšie než spomienky na šťastie v dobe nešťastia. Zaspomínajme si na príchod napríklad Róberta Polievku po jeho pôsobení v Žiline, na banskobystrické Štiavničky. Spomínajme a analyzujme. Všetko v širších súvislostiach.
Zaspomínajme napríklad aj na to, prečo sme už skôr, keď sme mali azda najviac talentov pre prvoligové dresy dorasteneckej ligy s družstvom MFK Dukla do I. dorasteneckej ligy nepostúpili… Vráťme sa napríklad aj k niektorému z predchádzajúcich zápasov o druholigové body s Dubnicou. Aj do obdobia, kedy mala Dubnica veľmi kvalitný futbalový kolektív.
Čo je a kto vlastne šťastím, ale rovnako sa pýtajme čo je a kto nešťastím pre úspešný futbal v Slovenskej republike aj v MFK Dukla?
Zostupom ešte stále ohrozená Dubnica i vietor preverili súčasnú futbalovú kvalitu, výstižnejšie a pravdivejšie – hernú nekvalitu MFK Dukla – v 25. kole II. futbalovej lige. Za účasti kamier Futbalnetu.TV i klesajúceho počtu divákov to znova zo strany domácich nebol futbal, ktorý by divákovi ponúkol zábavu a potešil ho hernou kreativitou. Až na zopár futbalových momentov.
Za prvý polčas zo strany MFK Dukla len priame dve strely na brankára hostí Samuela Vavrúša zásluhou rozdielového hráča na hracej ploche, Róberta Polievku, a v podaní hosťujúcej Dubnice rovnako 2 pozdravy z diaľky na domáceho brankára Matúša Hrušku. Nasmerované lopty na málo zamestnaného Hrušku boli skôr propagačného ako vizitkou streleckého kumštu i hernej vyspelosti.
Róbert Polievka, totiž, aj v takom vetre dokázal už v I. polčase aspoň trošku vyzvŕtať súperovu obranu, aj keď až príliš často na vlastné tričko a zo 2x vyskúšať postreh i mrštnosť Samuela Vavrúša v bráne Dubnice. Najskôr v 25. minúte, keď vyrazil Vavrúš jeho strelu k pravej žrdi na roh a potom v 34. minúte, keď zahodil tutovku – sám na ľavej strany „päťky“ mal pred sebou len brankára stojaceho úplne pri pravej žrdi a dobiehajúceho obrancu, miesto strely do úplne voľnej ľavej časti brány, si obrancu zasekol a vypálil presne tam, kde stál brankár.
Náš mediálny partner Duklasport.sk komentuje zápas v širších súvislostiach a ako stále, snažiac sa objektívne čitateľovi priblížiť, že v európskych podmienkach nie je II. futbalová liga stále ligou druhou čo do výkonnosti, tá naša patrí často za odvedené výkony do poschodí ďaleko nižších.
Víťazstvo sa domácim „podarilo“ doslova po nezáživnej hre v hodine dvanástej, čo je najhoršie domáci sklamali znova herne. MFK Dukla si však aj po takom súboji pripísal 3 body , ktorými splnili zainteresovaní svoj účel a tak Dukla má stratu 6 bodov za Podbrezovou a horšie vzájomné zápasy. Už v najbližšiu stredu môže doma stratu skresať na trojbodovú.
Od MFK Dukly je však potrebné žiadať aj verejne, ambície prvoligové to vyžadujú, predovšetkým verejné odpočty koncepčnej či nekoncepčnej práce pri „A“ mužstve, ktorá herne tretím rokom klesá do treťoligovej úrovne.
Hra Dukly ide naďalej dolu vodou. A nielen hra, ale aj zapracovávanie mladých, nádejných futbalistov do zostavy. Tých nedostatkov v tréningovej práci pri „A“ mužstve je viac nič už dlhšie nenasvedčuje tomu, aby sme mohli byť optimistami.
Verejne je potrebné povedať, napísať, zdôrazniť, že ani koniec súťaže a licenčné problémy prvoligistov, súčasnú futbalovú lopotu v kabíne „A“ mužstva MFK Dukly nevyriešia. Treba znova raz verejne zdôrazniť, že z nej odišlo toľko kvalitných a aj perspektívnych hráčov, hlavne srdciarov, čas potvrdil. Na verejnosti sa pošuškáva dokonca aj prečo?
Je neuveriteľné či nepochopiteľné, čo robí vedenie MFK Dukla a akú dôveru, a v čo, vkladá do rúk trénerskému duu?!… Ide vôbec o futbal, ktorým sa chodili na Štiavničky ale i u súperov, keď tam hralo mužstvo Dukly diváci zabávať, vtipne ľudsky doťahovať, len aby veselosť a spájanie sa pre poslanie futbalové malo aj v našich končinách stúpajúci trend.? Opak je pravdou. Dobre a spravodlivo zdôrazňujú tí, ktorí sa pýtajú k čomu slúži takto ponúkaný futbal? K čomu je určený? O čo ním ide? Či len o živobytie pár jednotlivcov alebo o niečo úplne iné? A nemyslíme tým v žiadnom prípade hráčov.
Nebol tento zápas, svojím spôsobom hry, po avizovanej, opäť, plnohodnotnej a výbornej príprave na zápas, len veľkonočný odvar trénerského futbalového blenu? Viacerí z Klubu priateľov Dukly, tej armádnej tvrdia, áno! Žijú medzi nimi mnohí pamätníci na časy, keď verní priaznivci armádnej Dukly nedovolili bez hromov – bleskov prejsť autobusu Dukly ani 100 metrov od štadiónu na Štiavničkách, lebo hanebne opustila I. ligu….
Raz podal slávny Jozef Adamec napísať ostrostrelcovi najvyššej krajskej súťaže, medzi futbalovou rodinou banskobystrickej Dukly aj dnes populárnemu Ľubovi Janíkovi čistý papierik so slovami: „Ľubo, napíš mi zostavu na prvoligový zápas s…“ Ľubo napísal. Adamec zobral do rúk popísaný papierik, prečítal a sklamane sa opýtal: „A prečo si napísal iba sedem mien a k nim sedem priezvisk? Ľubo pohotovo, úprimne, tak ako cítil dodal: „ Viac prvoligových hráčov tu nemáme.“
Nuž a my nemáme dnes na mnohých postoch ani hráčov druholigových, takmer žiadnych klubových srdciarov. Ešte pred troma rokmi sme ich mali. Ba aj v doraste sa ukazovali sľubné talenty, len sme ich povyháňali rôznorodou, len nie koncepčnou a kvalitnou futbalovou prácou.
Preto aj na ostatnú predveľkonočnú sobotu nebolo zvedavých veľa divákov na takú veľkonočnú koštovku, a aj z toho mála, čo na Štiavničky prišli, mnohí po zápase len krútili hlavami, kam tá trénerská dvojica vedie súčasný banskobystrický futbal dospelých? Utešovať sa, znova po nekvalitnom futbale s visačkou II. ligy, že MFK Dukla do najvyššej slovenskej futbalovej súťaže tentoraz, po skončení futbalového ročníka 2021/2022 postúpi, je síce na prvý pohľad upokojujúce, ale zároveň alarmujúce, čo tam bude toto mužstvo robiť?
Čo zápas, to iná zostava, tentoraz proti Dubnici opäť bez záložnej trojice, najbližšie v Žiline zrejme uvidíme zo strany MFK Dukla znova inú zostavu aká hrala proti Dubnici.
Aj elévi vedia, že úspešné sú len stabilné zostavy s minimálnymi obmenami počas vynútených zmien či bežných, ale len múdro robených rotácií, so zachovaním kvality, ale aj systému hry. Ten sa Dukle spred 1 – 2 rokov ani nepribližuje. Dukla prišla na ihrisko a tvrdila muziku hry, svoju. Dnes, vyčkáva, počíta body, neriskuje (pri tvrdení muziky by ani nemusela) a dostatočne „neziskuje“.
Vyspelý futbalový divák Banskej Bystrice zvykaj si, receptúru drží trénerská dvojica pevne v rukách, ak nie niekto iný namiesto nich. Uč sa zo zápasu na zápas posudzovať úspech podľa kadečoho, ale nie podľa kvality ich trénerskej roboty, odvádzanej dlhodobo v tréningovom procese. Aj tak možno odčítať platené služby – bez úprimného vzťahu svojej služby k vernému banskobystrickému futbalovému priaznivcovi.
Zdôrazňujeme často, úprimne – hráčom možno sotva tvrdšie niečo vyčítať. Hrajú to, čo ich za necelé 3 roky táto trénerská dvojica hrať naučila alebo nútila, čo ich možno núti robiť inak, ako sami vedia lepšie.
Aj keď v zápase Banská Bystrica – Dubnica fúkal hlavne v I. polčase silný vietor, ten nevyslal do útoku 4 hráčov, do obrany takmer rovnaký počet v červenom oblečení, treba však skonštatovať, vietor hráčom robil z oboch strán veľkú šarapatu. Volal po zvýšenom pohybe všetkých hráčov, nútil futbalistov prihrávať presne na kratšiu vzdialenosť. Nedokázali to. Prečo? O tom sa nepíše, nespomína.
Zaujímavé, že napríklad ani aktívne hrajúcemu Martinovi Jancovi či jeho podaktorým ďalším spoluhráčom v mužstve Dubnice nebol vietor prekážkou v neutíchajúcej snahe vybojovať proti staticky hrajúcemu mužstvu MFK Dukla aspoň bod. Oba kolektívy boli v rozohrávke viacerých útočných akcií dosť nepresní i keď hra domácich bola opticky lepšia. Ale čo z toho, keď mala znova degresný charakter oproti minulosti. Toto netvrdíme len my. Zápas sledovali diváci aj pri televíznych obrazovkách.
Chválime tých, ktorí rozhodli o tom, že ľudia píšuci pre internetový magazín Klub priateľov Dukly, ale i portály Duklasport.sk či www.sportlandia.sk nesmú dávať po zápase domácim trénerom a domácim hráčom naše zvedavé otázky. Dobre urobili. Prečo?
Nás nezaujíma, ak by sme sa pýtali tých a takých, ktorí si zamieňajú aj vo futbale dojmy s pojmami. Nechýba nám to ani nás nemrzí. Prinajmenšom nás mrzí, ak slávni bývalí futbalisti Dukly, skvelí ľudia, mienkotvorní, nie tí, ktorí tu za posledné roky pochovali či zbabrali svojou neodbornosťou talent u viacerých srdciarov pre hru zvanú futbal, s nami komunikujú práve na súčasné bolestivé momenty futbalu dospelých v MFK Dukla zo širších súvislostí i bohatých skúseností. A vôbec nie sú len z Banskej Bystrice.
Uvedomujeme si, že ani my sme nepojedli všetku múdrosť sveta. Preto sa snažíme o sústavnú komunikáciu s múdrejšími, než sme my, samotní.
Pritom rešpektujeme to známe, že ten kto nevie, nevie ani to že nevie, lebo nemôže vedieť, že nevie…
My tiež nevieme majstrovsky okomentovať ostatný zápas o, pre mnohých, dôležité 3 body medzi MFK Dukla a Dubnicou. Ani nechceme, nepokúšame sa o to.
Vieme však, podobne ako tisícky s nami, že to od majstrovskej futbalovej hry bolo na míle vzdialené futbalové stretnutie. Preto ho komentujeme radšej našimi úvahami ako to asi takmer 3 roky v súčasnom MFK Dukla vyzerá pri „A“ mužstve. Bolestivé, smutné ale mnohé potrebné na okamžité riešenie. Každý do futbalu v súčasnom MFK Dukla zainteresovaný by mal začať s hodnotením u seba. Výhovorky nepomôžu. Vôbec už nie neodbornosť.