Foto: MŠK Žilina | V utorok 15. decembra toho roku obletela futbalové Slovensko smutná správa. Po dlhodobej chorobe opustil rady veľkej futbalovej rodiny Karol Šulgan. Futbalista, ktorý sa narodil 12. februára 1949 v Oravskom Podzámku, aby začal s futbalom v Lietavskej Lúčke. Dobrými výkonmi na svoj talent upútal už v doraste ligovej Žiliny, aby sa počas vojenskej základnej služby objavil medzi talentovanými futbalistami vtedajšej armádnej Dukly Banská Bystrica. Spolu s dnes už tiež v nebeskej jedenástke prizerajúcimi sa veľmi talentovaným Zdenom Kúdelkom či skromným, ale úžasne pracovitým čerstvým absolventom Vysokej školy dopravnej Ing. Rudkom Podolákom. V Dukle Banská Bystrica v tom čase pôsobil napríklad zo ZVL Žilina vtedajší olympionik Miroslav Král, či Albert Rusnák s Jožkom Tománkom, ktorí neskôr tiež obliekali prvoligové dresy pod Dubňom.
Na Karola si pri čítaní smutnej správy o jeho smrti spomenul napríklad aj vtedajší brankár armádnej Dukly Pavol Ondík, ktorý sa ako prvý rozhodol podeliť s veľkou rodinou priaznivcov futbalovej Dukly Banská Bystrica prostredníctvom Klubu priateľov Dukly, keď povedal: „ Bol to férový, svedomitý, zodpovedne na svojom futbalovom raste pracujúci talentovaný futbalista pre obranné rady. Kamarátsky, skromný poctivák. Patril do skupiny, ktorá v tom čase pristúpila do futbalového armádneho druholigového rýchlika s ďalšími talentovanými chlapcami Mariánom Masným, Jarom Masrnom, Jankom Ilavským, Floriánom Štefančinom, ak sa dobre pamätám aj Jožkom Belešom či Tiborom Chobotom. V Dukle si prvoligový dres neobliekol, ale jeho “mazáci“ Ján Medviď, Štefan Jutka, Albert Rusnák áno.“
Zaujímavú informáciu v súvislosti s jeho pôsobením v armádnej Dukle Banská Bystrica vyriekol pre čitateľov internetového magazínu Klubu priateľov Dukly napríklad odchovanec bardejovského futbalu, Florián Štefančin:
„Môžem potvrdiť, že tak Karolovi ako aj mne Dukla ponúkla profesionálnu zmluvu. Aj sme podpísali dohodu, na základe ktorej išli funkcionári Dukly rokovať do Bardejova či Žiliny našom zámere. V dohode, ktorú za vtedajšie Armádne stredisko Dukla Banská Bystrica podpísali veliteľ plk. Imrich Gibala, za futbalový výbor Dukly mjr. Karel Černý a pplk. Ján Behúň. Svojimi podpismi sme potvrdili, aké podmienky nám poskytne Dukla a armáda ak budeme k 1.8.1972 prijatí do ďalšej činnej služby a staneme sa kmeňovými hráčmi Dukly Banská Bystrica. Podobne tomu bolo aj v prípade Karola Šulgana. Tak Partizán Bardejov ako i vtedajší klub ZVL Žilina sa nedali presvedčiť, aby nás pre armádny futbal uvoľnili. Karol bol zodpovedne a spoľahlivo hrajúci krajný obranca, dobrý, čestný človek. Jeho poctivý prístup k futbalovým povinnostiam ho predurčil na neskoršiu trénerskú dráhu.“ Absolvoval ju v žilinskom futbale, podstatnú časť hlavne pri mládeži. Záver futbalovej trénerskej cesty si prežil na lavičke Jednoty Bánová. Bolo to v období, keď ho už sužovali vážne zdravotné problémy. Cukrovka sa prejavila v poškodení obličky, preto musel podstúpiť jej transplantáciu.
Nech tieto riadky budú stálou spomienkou na človeka, ktorý si takú spomienku aj zo strany bývalej, ale i terajšej futbalovej rodiny s logom Dukla zaslúžil.
Nech mu je naša zem ľahká. Česť jeho nehynúcej pamiatke!